Kodaň je krásne
mesto v severskom štýle, ktoré ponúka mnoho
zaujímavých miest, atrakcií, múzeí a to všetko spolu
s dopravou tvorí sieť, po ktorej sa pohybujú
turisti, chcú poznávať a zisťovať. Tu niekde v tomto
smere sa môžete stretnúť s negatívami tohto mesta.
Očarí vás čistota mesta, takmer žiadne odpadky,
ohľaduplnosť ľudí, srdečnosť, ochota pomôcť, páči sa
vám, že tu funguje od obyčajného automatu, po
semafor, úplne všetko. Následne stratíte obozretnosť
a je to v háji. Dovolím si zopár skúseností, ktoré
určite nepodceňte ani v tomto meste. Toto je
cestopisná stránka a aj o tomto je žiaľ cestopis.
Doprava
Nastúpite do autobusu pri galérii a spýtate sa
vodiča, či idete správne smerom na ZOO a on vás
pošle oproti, že toto je zlá zastávka. Nuž teda
idete na správnu zastávku čakáte na autobus a len
tak zo srandy sa spýtate, či je toto smer na ZOO a
povie vám presne to isté. Stratíte tak 30 minút,
pretože medzitým vás odbehnú celkom až tri preplnené
autobusy ľudí, ktoré pri zaplnení skrátka
nezastavujú aby ho ešte viac naplnili, čo u nás
funguje až do prasknutia. Ak už sa dočkáte tretieho
pokusu, ktorý si stihnete preveriť opäť na pôvodnej
zastávke na tabuli, v autobuse vás prekvapí mladík
opisovaný nižšie a znechutí vám takmer celý deň. Do
ZOO nakoniec dorazíte tesne po tom, čo zavreli
vstup. Nezabudnite, že ZOO je otvorené do 16:00
podobne, ako mnohé múzeá a atrakcie. No dnu sa
nedostanete už krátko po 15:20
Zlodejíček a ruksak
Hnusný pocit, naozaj hnusný pocit, keď zistíte, že
vás okrádajú a nikto nič nespraví. Najlepšia obeť je
turista s mapu v ruke, ruksakom na chrbte, ktorý
hľadá na mape ďalšie miesta a už ho vytočil vodič
autobusu, ktorý ho poslal na inú zastávku. V mojom
prípade, hoci bol poloprázdny ruksak priľahnutý
chrbtom, našiel sa mladý chytrák stojaci vedľa mňa,
ktorému sa podarilo ho otvoriť a šmátrak. Vtedy šlo
o hnusný pocit na chrbte, keďže stena ruksaku pri
chrbte bola naozaj tenká. Niečo hľadal, čo by mohol
vziať. Otočil som sa, schmatol ho, vynadal po
slovensky a na to po anglicky a hlasne pýtal, čo
stihol vziať, že som mu videl ruku v ruksaku. Šlo o
mladíka v čiernej voľnejšej prešívanej bunde s
tvárou nie nórskou, ale skôr tvárou cudzinca s
krátkymi vlasmi s možno rysmi Albánca, či Rusa, max.
do 26 rokov. V tej chvíli nerozumel ani slovo po
anglicky, napriek pomerne dobrej vzdelanosti Nórska
po jazykovej stránke. Nevedel ani slovo, zodvihol
ruky a tváril sa že nevie čo chcem. Pár ľudí sa
otáčalo, niekoľko malo dokonca upreté pohľady, ale
nikto nič neriešil. Mladík sa ešte chvíľu robil, že
nerozumie, kým sme v otvorenom ruksaku
skontrolovali, či niečo nechýba. Priznávam,
pozabudol som sa, pri náročnom dni a po
skúsenostiach s pokojom a slušnosťou stratí
pozornosť nejeden človek.
Ceny
Niektoré veci sú naozaj drahé. Potraviny, aj určité
druhy suvenírov cenami siahajú na násobok našich
cien. Možno aj cena dopravy, prípadne Copenhagen
Card by mohla byť nižšia na únosnejšej výške. Vo
všeobecnosti prevláda názov, že Kodaň je naozaj
drahá, čo sa dopravy týka, tak aj atrakcií, jedla a
prežitia. Kodaň v centre ponúka niekoľko hotelov a
ubytovania. Aj to je však známe ako drahšie, než
napríklad v Nemecku. |
|
|